Dojčenská úmrtnosť v porovnaní s počtom plošných očkovaní: Je tu nejaká biochemická či synergická toxicita?

05.07.2011 21:58

04.07.2011 04:40

Human & Experimental Toxicology — 4.V.2011 — Neil Z. Miller & Garry S. Goldman

 

       Pôvodný článok "Infant mortality rates regressed against number of vaccine doses routinely given: Is there a biochemical or synergistic toxicity?"
       z angličtiny preložili MUDr. Ludmila Eleková a Ing. Marián Fillo.

 

Zhrnutie

       Dojčenská úmrtnosť (DÚ; cz: kojenecká úmrtnost) je jedným z najdôležitejších ukazovateľov socioekonomického rozvoja a verejného zdravia. Očkovací kalendár v USA požaduje podať 26 dávok očkovacích látok počas prvého roku života dieťaťa — čo je najviac na svete, — napriek tomu však 33 iných štátov má nižšiu DÚ. S použitím lineárnej regresie boli preskúmané očkovacie kalendáre týchto 34 krajín a bol zistený koeficient korelácie (= vzájomného vzťahu, súvzťažnosti — pozn. prekl.) r = 0,7 (p < 0,0001) medzi DÚ a počtom očkovacích látok plošne podávaných dojčatám (cz: kojencům).

       Krajiny boli tiež zoskupené podľa počtu plošne podávaných dávok očkovacích látok do 5 skupín: 12–14, 15–17, 18–20, 21–23, 24–26. Následne bola vypočítaná prostredná DÚ v rámci každej skupiny. Analýza neváženej prostrednej DÚ pomocou lineárnej regresie ukázala štatisticky vysoko významnú koreláciu medzi rastúcim počtom dávok očkovacích látok a rastúcou DÚ, pričom r = 0,992 (p = 0,0009). Tukey-Kramerov test našiel štatisticky významné zmeny v prostrednej DÚ medzi krajinami podávajúcimi plošne 12–14 dávok a 21–23 i 24–26 dávok očkovacích látok.

       Je zásadne dôležité bližšie preskúmať korelácie medzi počtom plošne podávaných dávok očkovacích látok, biochemickou alebo synergickou toxicitou a DÚ.

 

Kľúčové slová

       dojčenská úmrtnosť, náhle úmrtie dojčaťa, syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), očkovacie kalendáre, detské očkovacie látky, toxikológia medikamentov, synergické účinky, lineárny regresný model

 

Úvod

       Dojčenská úmrtnosť (DÚ) je jedným z najdôležitejších meradiel zdravia detí i celkového rozvoja krajiny. Čistá voda, zlepšenie výživy, lepšie hygienycké podmienky a dostupná zdravotná starostlivosť sú faktormi, ktoré najviac prispievajú k zlepšeniu (zníženiu) dojčenskej úmrtnosti v chudobných oblastiach sveta, v ktorých panuje nedostatok hygieny a podvýživa.1–3 DÚ je vysoká v rozvojových krajinách, pretože v nich chýbajú alebo sú nedostatočné práve tieto základné podmienky prežitia dojčiat. V rozvojových krajinách sú tiež bežnejšie prenosné ochorenia, aj keď zavedenie hygienických opatrení a dostatočná výživa môžu významne pomôcť v predchádzaní týmto ochoreniam.1

       Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) uvádza, že 7 z 10 úmrtí detí v rozvojových krajinách pripadá na 5 hlavných príčin: zápal pľúc (pneumónia), hnačku (cz: průjem), osýpky (cz: spalničky), malária a podvýživa, pričom posledný faktor výrazne ovplyvňuje štyri predchádzajúce faktory.1Podvýživa súvisí s oslabením imunity. Poškodený imunitný systém častokrát vedie k zvýšenej náchylnosti na nákazlivé ochorenia.2 Je veľmi dobre známe, že nákazlivé choroby — bez ohľadu na to, aké mierne — majú nežiaduce účinky na stav výživy. A naopak — takmer každý nedostatok vo výžive zníži odolnosť voči chorobe.3

       Napriek tomu, že USA minú v prepočte na jedného občana viac prostriedkov na zdravotnú starostlivosť než akákoľvek iná krajina,4 33 krajín má lepšiu (nižšiu) DÚ. Niektoré krajiny majú v porovnaní s USA len polovičnú DÚ: Singapur, Švédsko a Japonsko sú pod 2,8 úmrtí dojčiat na 1.000 živo narodených. Podľa CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva a českých hygienických staníc — pozn. prekl.) "sa relatívna pozícia USA v porovnaní s krajinami s najnižšou DÚ — zdá sa — zhoršuje."5

 

Tab. 1: 34 krajín s najnižšou dojčenskou úmrtnosťou v roku 20098
Poradie Krajina Úmrtí do 1 roka na 1.000 živo narodených
1 Singapur 2,31
2 Švédsko 2,75
3 Japonsko 2,79
4 Island 3,23
5 Francúzsko 3,33
6 Fínsko 3,47
7 Nórsko 3,58
8 Malta 3,75
9 Andorra 3,76
10 Česko 3,79
11 Nemecko 3,99
12 Švajčiarsko 4,18
13 Španielsko 4,21
14 Izrael 4,22
15 Lichtenštajnsko 4,25
16 Slovinsko 4,25
17 Južná Kórea 4,26
18 Dánsko 4,34
19 Rakúsko 4,42
20 Belgicko 4,44
21 Luxemburg 4,56
22 Holandsko (cz: Nizozemí) 4,73
23 Austrália 4,75
24 Portugalsko 4,78
25 Veľká Británia 4,85
26 Nový Zéland 4,92
27 Monako 5,00
28 Kanada 5,04
29 Írsko 5,05
30 Grécko (cz: Řecko) 5,16
31 Taliansko (cz: Itálie) 5,51
32 San Marino 5,53
33 Kuba 5,82
34 USA 6,22

       Pozn. prekl.: v tabuľke chýba Slovensko, ktoré malo podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republikyv roku 2009 dojčenskú úmrtnosť 5,65 úmrtí do 1 roka života na 1.000 živo narodených detí.

       V každej krajine je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú DÚ. Napr. v USA stúpol počet predčasných pôrodov medzi rokmi 1990 a 2006 o vyše 20%. Predčasne narodené deti majú vyššie riziko komplikácií, ktoré môžu viesť počas prvého roku života ku smrti.6 Ale táto skutočnosť nedokáže úplne vysvetliť, prečo sa DÚ v USA od roku 2000 príliš nezlepšila.7

       Jednotlivé krajiny sa v požiadavkách na očkovanie dojčiat líšia. V roku 2009 sa v 5 z 34 krajín s najnižšou DÚ požadovalo/odporúčalo 12 dávok očkovacích látok — najmenšie množstvo, — zatiaľčo USA požadujú 26 dávok očkovacích látok — najviac na svete. Vykonali sme analýzu pomocou lineárnej regresie, aby sme vyhodnotili korelácie medzi dávkami očkovacích látok, ktoré jednotlivé krajiny plošne podávajú dojčatám, a ich dojčenskou úmrtnosťou.

 

Metódy a návrh štúdie

Dojčenská úmrtnosť

       Dojčenská úmrtnosť sa vyjadruje ako počet úmrtí dojčiat (tzn. detí pred dovŕšením 1 roka života) na 1.000 živo narodených detí. Podľa CIA (= Central Intelligence Agency = tajná služba v USA; obdoba Slovenskej informačnej služby (SIS) či českej BIS (Bezpečnostní informační služba) — pozn. prekl.), ktorá sleduje presné a čerstvé údaje o DÚ po celom svete (o tom, či presné a čerstvé, možno úspešne pochybovať, viď pozn. prekl. pod tabuľkou č. 1 — pozn. prekl.), malo v roku 2009 až 33 krajín lepšiu DÚ než USA (tab. 1).8 USA s 6,22 úmrtiami dojčiat na 1.000 živo narodených detí sú na 34. mieste.

 

Očkovacie kalendáre a dávky očkovacích látok

       S použitím literatúry sme preskúmali očkovacie kalendáre USA a všetkých 33 krajín s lepšou DÚ.910 Pre každú krajinu sme zistili celkový počet dávok očkovacích látok podávaných deťom mladším než 1 rok (tab. 2). Dávka očkovacej látky je presné množstvo medikamentu, ktoré má byť podané. Počet dávok by sa nemal zamieňať s počtom "očkovacích látok" ani s počtom "vpichov". Napr. DTaP sa podáva v jednom vpichu, ale obsahuje tri odlišné očkovacie látky (proti záškrtu, tetanu a detskej obrne), tzn. jedna dávka DTaP = tri dávky očkovacích látok.

 

Krajiny označené pármi údajov

       Týmto 34 krajinám boli priradené páry údajov pozostávajúce z počtu dávok očkovacích látok, určených pre dojčatá, a z DÚ. V súlade s bioštatistickými pravidlami boli štyri krajiny (Andorra, Lichtenštajnsko, Monako a San Marino) vylúčené zo vstupnej sady údajov, pretože v každom z nich zomrelo v roku 2009 menej než 5 dojčiat, čo by viedlo k extrémne širokým intervalom spoľahlivosti a k nestabilite DÚ. Zvyšných 30 (88%) párov údajov sa potom použilo v analýze.

 

Tab. 2: Prehľad očkovacích kalendárov: Požadované/odporúčané očkovania do 1. narodenín v 34 krajinách sveta s najnižšou DÚ
Krajina Očkovania pred 1. narodeninami dieťaťa podľa
očkovacieho kalendára na roky 2008, 2009910
Zpět