Human & Experimental Toxicology — 4.V.2011 — Neil Z. Miller & Garry S. Goldman
Pôvodný článok "Infant mortality rates regressed against number of vaccine doses routinely given: Is there a biochemical or synergistic toxicity?"
z angličtiny preložili MUDr. Ludmila Eleková a Ing. Marián Fillo.
Zhrnutie
Dojčenská úmrtnosť (DÚ; cz: kojenecká úmrtnost) je jedným z najdôležitejších ukazovateľov socioekonomického rozvoja a verejného zdravia. Očkovací kalendár v USA požaduje podať 26 dávok očkovacích látok počas prvého roku života dieťaťa — čo je najviac na svete, — napriek tomu však 33 iných štátov má nižšiu DÚ. S použitím lineárnej regresie boli preskúmané očkovacie kalendáre týchto 34 krajín a bol zistený koeficient korelácie (= vzájomného vzťahu, súvzťažnosti — pozn. prekl.) r = 0,7 (p < 0,0001) medzi DÚ a počtom očkovacích látok plošne podávaných dojčatám (cz: kojencům).
Krajiny boli tiež zoskupené podľa počtu plošne podávaných dávok očkovacích látok do 5 skupín: 12–14, 15–17, 18–20, 21–23, 24–26. Následne bola vypočítaná prostredná DÚ v rámci každej skupiny. Analýza neváženej prostrednej DÚ pomocou lineárnej regresie ukázala štatisticky vysoko významnú koreláciu medzi rastúcim počtom dávok očkovacích látok a rastúcou DÚ, pričom r = 0,992 (p = 0,0009). Tukey-Kramerov test našiel štatisticky významné zmeny v prostrednej DÚ medzi krajinami podávajúcimi plošne 12–14 dávok a 21–23 i 24–26 dávok očkovacích látok.
Je zásadne dôležité bližšie preskúmať korelácie medzi počtom plošne podávaných dávok očkovacích látok, biochemickou alebo synergickou toxicitou a DÚ.
Kľúčové slová
dojčenská úmrtnosť, náhle úmrtie dojčaťa, syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), očkovacie kalendáre, detské očkovacie látky, toxikológia medikamentov, synergické účinky, lineárny regresný model
Úvod
Dojčenská úmrtnosť (DÚ) je jedným z najdôležitejších meradiel zdravia detí i celkového rozvoja krajiny. Čistá voda, zlepšenie výživy, lepšie hygienycké podmienky a dostupná zdravotná starostlivosť sú faktormi, ktoré najviac prispievajú k zlepšeniu (zníženiu) dojčenskej úmrtnosti v chudobných oblastiach sveta, v ktorých panuje nedostatok hygieny a podvýživa.1–3 DÚ je vysoká v rozvojových krajinách, pretože v nich chýbajú alebo sú nedostatočné práve tieto základné podmienky prežitia dojčiat. V rozvojových krajinách sú tiež bežnejšie prenosné ochorenia, aj keď zavedenie hygienických opatrení a dostatočná výživa môžu významne pomôcť v predchádzaní týmto ochoreniam.1
Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) uvádza, že 7 z 10 úmrtí detí v rozvojových krajinách pripadá na 5 hlavných príčin: zápal pľúc (pneumónia), hnačku (cz: průjem), osýpky (cz: spalničky), malária a podvýživa, pričom posledný faktor výrazne ovplyvňuje štyri predchádzajúce faktory.1Podvýživa súvisí s oslabením imunity. Poškodený imunitný systém častokrát vedie k zvýšenej náchylnosti na nákazlivé ochorenia.2 Je veľmi dobre známe, že nákazlivé choroby — bez ohľadu na to, aké mierne — majú nežiaduce účinky na stav výživy. A naopak — takmer každý nedostatok vo výžive zníži odolnosť voči chorobe.3
Napriek tomu, že USA minú v prepočte na jedného občana viac prostriedkov na zdravotnú starostlivosť než akákoľvek iná krajina,4 33 krajín má lepšiu (nižšiu) DÚ. Niektoré krajiny majú v porovnaní s USA len polovičnú DÚ: Singapur, Švédsko a Japonsko sú pod 2,8 úmrtí dojčiat na 1.000 živo narodených. Podľa CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva a českých hygienických staníc — pozn. prekl.) "sa relatívna pozícia USA v porovnaní s krajinami s najnižšou DÚ — zdá sa — zhoršuje."5
Pozn. prekl.: v tabuľke chýba Slovensko, ktoré malo podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republikyv roku 2009 dojčenskú úmrtnosť 5,65 úmrtí do 1 roka života na 1.000 živo narodených detí.
V každej krajine je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú DÚ. Napr. v USA stúpol počet predčasných pôrodov medzi rokmi 1990 a 2006 o vyše 20%. Predčasne narodené deti majú vyššie riziko komplikácií, ktoré môžu viesť počas prvého roku života ku smrti.6 Ale táto skutočnosť nedokáže úplne vysvetliť, prečo sa DÚ v USA od roku 2000 príliš nezlepšila.7
Jednotlivé krajiny sa v požiadavkách na očkovanie dojčiat líšia. V roku 2009 sa v 5 z 34 krajín s najnižšou DÚ požadovalo/odporúčalo 12 dávok očkovacích látok — najmenšie množstvo, — zatiaľčo USA požadujú 26 dávok očkovacích látok — najviac na svete. Vykonali sme analýzu pomocou lineárnej regresie, aby sme vyhodnotili korelácie medzi dávkami očkovacích látok, ktoré jednotlivé krajiny plošne podávajú dojčatám, a ich dojčenskou úmrtnosťou.
Metódy a návrh štúdie
Dojčenská úmrtnosť
Dojčenská úmrtnosť sa vyjadruje ako počet úmrtí dojčiat (tzn. detí pred dovŕšením 1 roka života) na 1.000 živo narodených detí. Podľa CIA (= Central Intelligence Agency = tajná služba v USA; obdoba Slovenskej informačnej služby (SIS) či českej BIS (Bezpečnostní informační služba) — pozn. prekl.), ktorá sleduje presné a čerstvé údaje o DÚ po celom svete (o tom, či presné a čerstvé, možno úspešne pochybovať, viď pozn. prekl. pod tabuľkou č. 1 — pozn. prekl.), malo v roku 2009 až 33 krajín lepšiu DÚ než USA (tab. 1).8 USA s 6,22 úmrtiami dojčiat na 1.000 živo narodených detí sú na 34. mieste.
Očkovacie kalendáre a dávky očkovacích látok
S použitím literatúry sme preskúmali očkovacie kalendáre USA a všetkých 33 krajín s lepšou DÚ.9, 10 Pre každú krajinu sme zistili celkový počet dávok očkovacích látok podávaných deťom mladším než 1 rok (tab. 2). Dávka očkovacej látky je presné množstvo medikamentu, ktoré má byť podané. Počet dávok by sa nemal zamieňať s počtom "očkovacích látok" ani s počtom "vpichov". Napr. DTaP sa podáva v jednom vpichu, ale obsahuje tri odlišné očkovacie látky (proti záškrtu, tetanu a detskej obrne), tzn. jedna dávka DTaP = tri dávky očkovacích látok.
Krajiny označené pármi údajov
Týmto 34 krajinám boli priradené páry údajov pozostávajúce z počtu dávok očkovacích látok, určených pre dojčatá, a z DÚ. V súlade s bioštatistickými pravidlami boli štyri krajiny (Andorra, Lichtenštajnsko, Monako a San Marino) vylúčené zo vstupnej sady údajov, pretože v každom z nich zomrelo v roku 2009 menej než 5 dojčiat, čo by viedlo k extrémne širokým intervalom spoľahlivosti a k nestabilite DÚ. Zvyšných 30 (88%) párov údajov sa potom použilo v analýze.
